Bavorské Alpy a alpské predhorie — od Neuschwansteinu ku Königssee

Celý deň patrí prejazdu cez Rozvadov, Rezno a Mníchov. Od Landsbergu am Lech sa krajina začne vlniť a pred Füssenom sa otvorí hradba Ammergauských Álp. Základňu si urobte v okolí Schwangau alebo pri Hopfen am See a večer zájdite k vode — z brehu Forggensee vidíte Neuschwanstein na skalnom ostrohu celý, čo sa priamo pod zámkom nepodarí.

Vstupenku na Neuschwanstein si zaistite online na konkrétny čas prehliadky; v hlavnej sezóne býva vypredané na dni dopredu. Dovnútra sa chodí výhradne so sprievodcom alebo s audiosprievodcom a v pevnom čase vstupu, samostatne sa zámok prejsť nedá. Hore sa dá vyjsť pešo do kopca, chodí však aj kyvadlový autobus a konský povoz. Popoludní pridajte žltý Hohenschwangau, kde vyrastal Ľudovít II., a prechádzku okolo Alpsee; či bude prístupný vyhliadkový most Marienbrücke, si overte až na mieste, jeho priechodnosť sa mení.

Pútnický kostol Wieskirche pri Steingadene je zapísaný v zozname UNESCO a vstup doň je zadarmo; od apríla do októbra býva otvorený od ôsmej do devätnástej hodiny, v zimných mesiacoch do sedemnástej, počas bohoslužieb sa však prehliadať nedá. Rokoková výzdoba vo vnútri je pravý opak striedmeho exteriéru a práve v tom kontraste je celé čaro toho miesta. Popoludní pokračujte do Oberammergau za maľovanými fasádami, rezbárskymi dielňami a divadlom pašiových hier. Kto má ešte silu, pridá barokový kláštor Ettal kúsok za obcou.

Z Oberammergau je to do Garmisch-Partenkirchenu len skok cez Ettal a Oberau, takže na dopoludnie zostane pokojné raňajkovanie. Do tiesňavy Partnachklamm sa od júna do septembra vchádza od ôsmej do dvadsiatej hodiny a posledných návštevníkov púšťajú pol hodiny pred zatváracím časom. Tiesňava je vytesaná do skaly a voda sa ženie pár metrov pod nohami — nepremokavá bunda je namieste aj za slnečného dňa. Spiatočnú cestu môžete predĺžiť okruhom cez Graseck a zísť k olympijskému štadiónu zhora.

Ozubnicová železnica vychádza priamo z Garmischu, cestou zastavuje pri Eibsee a odtiaľ pokračuje lanovka na vrchol. Hore stojíte na najvyššom bode Nemecka a za dobrej viditeľnosti vidno do Rakúska, Švajčiarska aj Talianska, takže sa oplatí sledovať predpoveď a ísť v deň, keď je jasno. Späť zíďte lanovkou k Eibsee a prejdite okruh okolo jazera — farba vody a odraz masívu Wetterstein sú dôvod, prečo sem ľudia chodia aj bez výjazdu hore. Na okruh si nechajte zhruba dve hodiny a obujte sa poriadne, cesta miestami vedie po koreňoch a kameňoch.

Ráno vyrazte na východ. Najkratšia cesta vedie celá po nemeckom území cez Bad Tölz, Rosenheim a Bad Reichenhall; navigácia však občas ponúkne zachádzku cez Tirolsko a Salzbursko, ktorá je dlhšia a navyše si vyžiada rakúsky diaľničný poplatok. Na Kehlstein vlastným vozom nevyjdete — cesta je pre verejnú dopravu uzavretá a hore sa chodí povinne kyvadlovým autobusom od Dokumentácie Obersalzberg. Pri nástupe dostanete pevný čas spiatočnej jazdy, takže si hore strážte hodinky. Posledný úsek ku Kehlsteinhausu vedie tunelom v skale a historickým mosadzným výťahom a zhora vidno na Königssee aj do salzburskej panvy.

K jazeru sa autom nedôjde, posledný kus sa ide pešo zo Schönau am Königssee. Plavba je výhradne elektrickými loďami: kratší okruh končí pri pútnickom kostole St. Bartholomä, dlhší pokračuje až do Salet na južnom konci jazera a zastávku pri St. Bartholomä zahŕňa tiež. Zo Salet dôjdete za necelú polhodinu k Obersee, čo je najtichšia časť celého jazera. V sezóne sa pri prístavisku stoja rady, takže vyrazte na prvé lode a počítajte s tým, že vám jazero zoberie celý deň.

Posledný deň patrí návratu a ponúkajú sa dve možnosti. Buď cez Salzburg a Linz na hraničný priechod Dolní Dvořiště, alebo severnejší ťah cez Bad Reichenhall, Pasov a Strážný. Nech zvolíte ktorúkoľvek, ráno ešte zostane čas na poslednú zastávku — napríklad na soľnú baňu v Berchtesgadene, ak ste ju počas pobytu nestihli.