Korutánsko: jazerá, hrady a južné slnko

Vyrazte skoro ráno, nech vám z prvého dňa ešte niečo zostane. Ponúkajú sa dve možnosti: cez Linz a Pyhrnskú diaľnicu, alebo cez Salzburg a Tauernský tunel — obe vás dovedú k Millstätter See, ktoré leží prakticky pri zjazde z diaľnice. Kto nechce stráviť celý deň za volantom, prenocuje zhruba v polovici trasy v Hornom Rakúsku a dorazí na druhý deň dopoludnia. Základňu si postavte v Döbriachu alebo v Millstatte.

Millstätter See je s hĺbkou vyše stoštyridsať metrov druhé najväčšie korutánske jazero, ale vody v sebe drží najviac zo všetkých. Severný breh chráni pred studeným vetrom masív Millstätter Alpe, takže sa voda ohrieva rýchlejšie, než by človek v Alpách čakal. Južný breh je od roku 1970 chránené územie a zostal takmer neosídlený. Dopoludnie patrí pláži, popoludní sa zájdite do Millstattu pozrieť si bývalé benediktínske opátstvo.

Presuňte základňu k Ossiacher See — odtiaľto to máte blízko do Villachu aj k ďalším jazerám a zvyšok týždňa sa dá odjazdiť bez ďalšieho sťahovania. Na Gerlitzen (1 909 m) vedie z Bodensdorfu horská cesta, je však úzka a strmá; s obytným vozom je rozumnejšie nechať ho dole v Annenheime a nastúpiť do kabínkovej lanovky Kanzelbahn, ktorá tu premáva od roku 1928. Tá však končí na Kanzelhöhe — na samotný vrchol odtiaľ pokračuje nadväzujúca lanovka, prípadne sa dá vyjsť pešo za pol hodiny až trištvrte hodiny. Zhora vidíte Ossiacher See, Wörthersee aj hrebeň pohoria Karavanky naraz. Pri ceste späť si nechajte čas na Villach.

Faaker See je malé jazero s nápadne tyrkysovou vodou — farbu mu dávajú jemné vápencové častice, ktoré doň prináša potok Worounitza a ktoré dlho zostávajú rozptýlené. Motorové člny sú tu zakázané, takže je na vode ticho a vidíte až na dno. Uprostred leží súkromný ostrov, okolo jazera vedie pohodlný okruh na bicykli. Je to deň, keď sa nikam neponáhľate.

Wörthersee je najväčšie z korutánskych jazier a v lete aj najteplejšia adresa v okolí. Velden je jeho najživší koniec — promenáda, prístavisko, kaviarne a večer plno ľudí. Maria Wörth na polostrove južného brehu je opačný pól: dva kostoly priamo nad hladinou a pokoj. Po jazere premávajú výletné lode, takže sa dá jedna cesta absolvovať po vode a druhá po brehu.

Hrad Hochosterwitz stojí na dolomitovej skale vysokej stosedemdesiatdva metrov a k hornému nádvoriu sa stúpa štrnástimi bránami, ktoré dal v rokoch 1570 až 1586 postaviť Georg Khevenhüller ako obranu proti Turkom. Kto nechce hore pešo, vyvezie sa za príplatok výťahom Fürst-Max-Bahn; vstupné vychádza v sezóne 2026 na 18 € pre dospelého a 11 € pre dieťa, rodinná karta na 47 €. Pozor na dve veci: v septembri je hrad v pondelok zatvorený a na hrad sa dá vstúpiť najneskôr hodinu a pol pred zatváracou dobou. Popoludnie patrí Klagenfurtu — Neuer Platz s fontánou draka Lindwurma a hneď vedľa Minimundus so 166 modelmi stavieb z päťdesiatky krajín v mierke 1 : 25.

Posledný deň je celý o ceste späť a je to rovnaká porcia za volantom ako prvý deň, takže vyrazte hneď po raňajkách. Ak ste sem prišli cez Tauernský tunel, vráťte sa pre zmenu cez Pyhrn a Linz — trasa je porovnateľná a aspoň neuvidíte dvakrát to isté. Posledné kúpanie sa dá stihnúť ráno, kým zložíte predstan.