Štajersko a Gesäuse — zelené srdce Rakúska

Trasa vedie cez Linec a diaľnicu A9 cez Pyhrn do údolia rieky Enns, kde sa otvorená kotlina postupne zatvára do vápencových stien. Prvým cieľom je benediktínsky kláštor Admont, založený v roku 1074, a jeho knižničná sála, ktorá sa označuje za najväčšiu kláštornú knižnicu sveta. Otváracie hodiny si postrážte dopredu: mimo leta sú múzeum a knižnica otvorené od stredy do nedele zhruba do pol štvrtej, od júna do septembra od utorka do nedele do piatej, v pondelok je zatvorené.

Jediný štajerský národný park vznikol v roku 2002 a chráni úsek, kde sa Enns prerezala Ennstalskými Alpami; najvyšší vrch Hochtor meria 2 369 metrov. Značené chodníky vedú od brehu rieky až nad hranicu lesa, informačné miesta parku sú v Gstatterbodene a pri Weidendome, stavbe upletenej zo živých vŕbových prútov. Kto chce vodu zblízka, zjazdí Enns s niektorou z miestnych raftových agentúr. Pokojnejším východiskom než hlavné údolie je dedina Johnsbach s titulom Bergsteigerdorf.

Steirischer Erzberg je najväčšia povrchová baňa v strednej Európe a železná ruda sa z nej ťaží vyše 1 300 rokov; jeho terasovitú pyramídu vidno zo širokého okolia. Vybrať si môžete jazdu obrovským banským vozom Hauly, zostup do podzemných štôlní, alebo oboje — prehliadky idú denne od 8:30 do 15:00, návštevnícke centrum má hlavnú prevádzku od mája do októbra. Mimo hlavnej sezóny si termín rezervujte vopred. Popoludní pokračujete cez Leoben do Grazu.

Historické jadro Grazu je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO a najlepšie si ho prezriete zhora. Na Schlossberg vyjdete lanovkou v prevádzke od roku 1894 alebo výťahom vytesaným v skale, prípadne vystúpate kľukatým Kriegssteigom, ktorý má asi 260 schodov. Hodinová veža Uhrturm, spomínaná už v roku 1265, mýli návštevníkov dlhšou hodinovou a kratšou minútovou ručičkou. Dole v meste stojí za zastávku Landeszeughaus s približne 32 000 kusmi historickej zbroje a zbraní, otvorený od apríla do októbra.

Riegersburg stojí na sopečnej skale vysokej 482 metrov a platí za hrad, ktorý nikdy nebol dobytý. Obytný voz necháte dole v dedine — hore vedie od návštevníckeho centra šikmý výťah, alebo historický chodník, ktorý vyjdete zhruba za dvadsať až tridsať minút. Vnútri sú tri múzeá, o dejinách hradu, o čarodejníckych procesoch a o zbraniach, a v sezóne sa lieta s dravcami. V Bergli pod hradom sídli čokoládovňa Zotter s prehliadkovou trasou, otvorená od pondelka do soboty.

Od Ehrenhausenu pokračujete cez Gamlitz a Leutschach po hrebeňoch, kde cesty kopírujú hranicu so Slovinskom. Cesty sú tu úzke, kľukaté a prudko stúpajú medzi vinicami, takže sa oplatí ísť pomaly a nezachádzať do najužších odbočiek k jednotlivým vinárstvam. Nad vinicami klepocú drevené veterníky zvané klapotetz, ktoré majú odháňať vtáky od dozrievajúceho hrozna; v dedinách otvárajú buschenschanky, sezónne vínne krčmy s domácou údeninou a syrom. Na noc sa oplatí zísť späť k Leibnitzu a skrátiť si tým ranný štart.

Posledný deň patrí návratu a je to najdlhší súvislý prejazd celého okruhu. Vyrazte skoro ráno, rozdeľte si cestu niekoľkými prestávkami a nechajte si rezervu na kolóny okolo Viedne. Kto nechce ísť celý deň v kuse, môže si pridať noc navyše na južnej Morave a domov doraziť až na druhý deň.