Údolie Soče a Goriška Brda

Z Prahy vedie cesta na juh cez Linz a Salzburg a prvý deň je poctivý prejazd po rakúskych diaľniciach. Za Salzburgom sa napojíte na A10, prejdete Tauerntunelom a do Korutánska dorazíte podvečer. Nocľah v okolí Villachu berte ako čisto technickú zastávku — oplatí sa zostať blízko diaľnice smerom ku Karavanskému tunelu a nezachádzať kvôli jednej noci hlbšie do hôr.

Ráno prejdete Karavanským tunelom do Slovinska a po diaľnici zídete okolo Ľubľany až k Novej Gorici. Popoludní sa ocitnete v úplne inej krajine: Goriška Brda sú terasovité kopce plné viníc, sadov a kamenných dediniek. Vystúpte do opevneného Šmartna s vežami v hradbách a na rozhľadňu Gonjače, odkiaľ dovidíte ponad vinice späť k Júlskym Alpám. Večer patrí rebuli, domácim zrejúcim syrom a pokoju.

Údolím Soče zamierite proti prúdu na sever. V Kanale ob Soči stojí za zastávku kamenný most nad tyrkysovou vodou — v polovici augusta sa z neho skáče pri tradičných pretekoch. Popoludní prídete k Tolminským korytám, najnižšiemu vstupu do Triglavského národného parku; vyberá sa tu vstupné, okruh má otváracie hodiny a po výdatných dažďoch sa zatvára, takže si stav overte vopred. Vnútri rokliny nájdete Hudičev most, medzi stenami zakliesnenú Medvediu hlavu a termálny prameň.

Kobarid je srdcom údolia a najlepšou základňou na celý deň bez jazdenia. Od Napoleonovho mosta, ktorý sa klenie vysoko nad roklinou Soče, vedie pohodlný chodník k vodopádu Kozjak ukrytému v skalnej sieni. Popoludnie si nechajte na múzeum v Kobaride, ktorého expozícia o bojoch na sočskom bojisku dostala v roku 1993 ocenenie Rady Európy. Kto si chce ešte natiahnuť nohy, vyrazí po Chodníku mieru k talianskej kostnici nad mestom.

Horná časť údolia je najdivokejšia. Medzi Bovcom a dedinou Soča sa rieka zarezáva do Velikých korít — úzkej rokliny, kde je voda taká priezračná, že vidíte každý kameň na dne. Bovec je zároveň základňou pre rafting, kanyoning aj lanovku na Kanin, takže tu sa deň zaplní sám. Komu zvýši čas, odbočí k vodopádu Boka pod Bovcom alebo do bočného údolia Lepena.

Z Trenty sa cesta zdvihne na Vršič, najvyššie položený cestný priesmyk Slovinska: päťdesiat serpentín, časť z nich vydláždená kamennými kockami, a Ruská kaplnka postavená zajatcami, ktorí tú cestu za vojny stavali. Vozovka je úzka a stúpanie dlhé — s integrálom alebo alkovňou nad zhruba sedem metrov a so súpravou s prívesom je rozumnejšie Vršič vynechať a vrátiť sa z Bovca cez priesmyk Predel do talianskeho Tarvisia. Za sedlom zídete do Kranjskej Gory a popoludní prejdete do Rakúska, kde prenocujete.

Posledný deň je zase len prejazd — Villach, Salzburg, Linz a domov. Sedem dní je na túto trasu spodná hranica, takže ak chcete jazdiť v pokoji, pridajte ôsmy deň a poslednú noc si nechajte niekde v okolí Linzu. Zvyšok času potom môžete v údolí venovať tomu, na čo v sedemdňovej verzii nepríde rad.