Dolomity: Val Gardena, Cortina a Tre Cime

Prvý deň je čistý prejazd, takže počítajte s celodennou jazdou a nechajte si rezervu na kolóny pred Linzom a Salzburgom. Na noc zamierte do Innského údolia v okolí Innsbrucku — ráno máte Brenner na dosah a do hôr dorazíte oddýchnutí, nie vyčerpaní. Posledný úsek už stúpa, takže sa nečudujte vyššej spotrebe.

Za Brennerom sa počas jedinej hodiny zmení všetko — jazyk na tabuliach, tvar striech aj farba skál. Nad Bolzanom odbočte do údolia Val d'Ega k Lago di Carezza, malému jazeru pod zubatou stenou Latemaru; k brehu sa ide z cestného parkoviska po značenom chodníku. Večer zíďte pod masív Sciliaru, kde budete mať základňu na nasledujúce tri noci.

Na rozľahlú náhornú pastvinu Alpe di Siusi sa cez deň autom nedostanete — cesta hore je od deviatej do sedemnástej hodiny uzavretá pre individuálnu dopravu. S obytným vozom je aj tak jednoduchšie nechať ho zadarmo pri dolnej stanici lanovky v Siusi a hore sa vyviezť kabínkou; ušetríte si úzku horskú cestu aj hľadanie miesta na plošine. Plošina je takmer rovná, takže aj s menšími deťmi tam prejdete hodiny cesty bez jediného prudkého stúpania.

Celý deň nechajte samotnému údoliu. V Ortisei stoja za zastavenie rezbárske dielne a obchody — drevorezba je tu staré remeslo, nie suvenírová kulisa. Zo Selvy sa dá prejsť údolím Vallunga, ktoré je ploché, široké a lemované vápencovými stenami z oboch strán. Kto chce výhľad bez námahy, vyvezie sa lanovkou z Ortisei na Secedu.

Okruh okolo masívu Sella spája štyri priesmyky — Gardena, Campolongo, Pordoi a Sella — a je to jazdecky najnáročnejší deň výletu. Serpentíny sú úzke, stúpania aj klesania prudké a miest na otáčanie málo, takže si na okruh vyhraďte celý deň a rozhodne ho nenechávajte na popoludnie, keď je na priesmykoch najviac motoriek a zájazdových autobusov. Na Passo Pordoi vás kabínková lanovka vyvezie na Sass Pordoi, kamennú plošinu s výhľadom na Marmoladu. Termín podujatia Sella Ronda Bike Day si overte vopred — v ten deň sú priesmyky pre motorové vozidlá od rána do večera uzavreté.

Do Cortiny vedú dve cesty: horom cez Passo Falzarego popri skalných vežiach Cinque Torri, alebo dolom Pusterským údolím. Horný variant je pôsobivejší, dolný je pre dlhšie vozidlo podstatne pokojnejší — rozhodnite sa podľa toho, ako vám sadol predchádzajúci deň. Cortina je skôr elegantné mestečko s korzom než horská dedina; hostila zimnú olympiádu v roku 1956 a znovu v roku 2026, takže časť zázemia je nová.

Tri skalné veže nad chatou Rifugio Auronzo sú ikonou celých Dolomitov a zároveň najstráženejším miestom výletu. Kapacita horného parkoviska býva v hlavnej sezóne vyčerpaná dopoludnia, takže buď vyrazíte za úsvitu, alebo necháte vozidlo dole pri Misurine a hore sa zveziete autobusom. Okolo masívu vedie pohodlný okruh po spevnenej ceste — zvládnu ho aj deti a odmenou je pohľad na veže postupne zo všetkých strán.

Posledné horské ráno patrí jazeru Braies, tyrkysovému kotlu pod stenou Croda del Becco. V hlavnej sezóne, od začiatku júla do polovice septembra, je príjazdová cesta do údolia uzavretá pre individuálnu dopravu zhruba od pol desiatej do štvrtej popoludní — dovnútra sa dostanete len s rezervovaným parkovacím miestom, príchodom pred uzáverou alebo autobusom. Po obede zíďte Pusterským údolím a cez Brenner späť do Rakúska; noc strávite už za hranicou, aby posledný deň nebol nekonečný.

Zostáva dojazd Rakúskom domov. Naplánujte si dve dlhšie prestávky a nechajte si časovú rezervu — návrat býva pomalší, než človek čaká, hlavne cez víkend. Skôr než vozidlo odstavíte, oplatí sa doplniť palivo ešte v Rakúsku.