Toskánsko — Florencia, Siena a Val d'Orcia

Prvý deň je najdlhší z celej cesty, tak si ho rozdeľte prestávkami a nikam sa neponáhľajte. Trasa vedie cez Rakúsko na Salzburg a ďalej údolím Innu k Innsbrucku. Nocľah v Tirolsku má jednu veľkú výhodu: brennerský prechod vás čaká hneď ráno, za svetla a bez únavy.

Brennerský priesmyk zvládnete dopoludnia, potom nasleduje zjazd do Pádskej nížiny a nakoniec apeninský prechod nad Bolognou. Stúpanie na Apeniny je dlhé, plné tunelov a v kolónach kamiónov sa ide pomaly — počítajte s tým, keď plánujete čas príchodu. Večer už môžete zaparkovať v kempe pri Florencii a prvý deň v Toskánsku si nechať na ráno.

Do historického jadra Florencie sa obytným vozom nedostanete — je to zóna s obmedzenou premávkou strážená kamerami, takže vozidlo nechajte v kempe alebo na záchytnom parkovisku (napríklad P+R Villa Costanza) a do centra sa zvezte električkou či autobusom. Dóm Santa Maria del Fiore s Brunelleschiho kupolou, Giottova zvonica a baptistérium stoja na jednom námestí, odkiaľ sa dá prejsť na Piazza della Signoria a cez Ponte Vecchio. Vstupenky do galérie Uffizi aj výstup na kupolu si rezervujte vopred, na mieste sa bežne vypredávajú.

Druhý deň vo Florencii patrí ľavému brehu Arna. Palazzo Pitti a záhrady Boboli zaberú dopoludnie, popoludní sa dá blúdiť uličkami Oltrarna medzi dielňami reštaurátorov, kníhviazačov a zlatníkov, kde mesto stále funguje po svojom. K večeru vystúpte na Piazzale Michelangelo — pod vami leží celá Florencia a nad ňou kopce Fiesole.

Presun na západ k Pise je krátky, takže vám zostane celé popoludnie na Piazza dei Miracoli. Šikmá veža je len jedna časť súboru — katedrála, kruhové baptistérium s povestnou akustikou a cintorín Camposanto stoja za rovnakú pozornosť. Na výstup do veže sa chodí v časových vlnách a s obmedzeným počtom ľudí, vstup je teda vždy na konkrétny čas.

Volterra je z celej trasy najmenej turistická a zároveň najstaršia — Etruskovia tu boli dávno pred Rimanmi a ich brána Porta all'Arco stále drží. Zbierka pohrebných urien v Museo Etrusco Guarnacci patrí k najlepším v Taliansku a z hradieb vidieť ďaleko do vnútrozemia. V meste sa dodnes pracuje s alabastrom, takže v dielňach môžete kamenárov vidieť priamo pri práci.

Panoráma veží nad vinicami patrí k najfotografovanejším v Toskánsku a zblízka to funguje ešte lepšie než z diaľky. Z pôvodných desiatok rodinných veží ich zostáva štrnásť a na Torre Grossa sa dá vystúpiť. Tunajšia biela vernaccia bola prvým talianskym vínom s označením DOC — ochutnať sa dá priamo na Piazza della Cisterna. Ráno a podvečer sú najlepšie, cez deň sa sem valia zájazdy.

Mušľovité námestie Piazza del Campo sa zvažuje k Palazzo Pubblico a je jedno z mála v Európe, na ktorom sa dá len tak sedieť na dlažbe. Z veže Torre del Mangia uvidíte celé mesto aj kopce navôkol, ale schodisko je úzke a bez výťahu. Sienska katedrála má pruhovaný mramor zvonku aj vnútri a mozaikovú podlahu, ktorá sa odkrýva len časť roka. Kto má rád detail, nech si nechá čas na Libreria Piccolomini s freskami Pinturicchia.

Cesta na juh už vedie krajinou, kvôli ktorej sa do Toskánska chodí — zvlnené kopce, samoty s cyprusmi a vinice až k obzoru. Montalcino sedí na kopci nad nimi, pevnosť zo štrnásteho storočia je dodnes celá a vnútri funguje enoteka. Brunello di Montalcino zreje v sude dlhé roky, takže degustácia tu nie je lacná záležitosť — zato mnohé vinárstva prijímajú návštevy po dohode. Kúsok za mestom stojí románske opátstvo Sant'Antimo, ktoré sa oplatí vidieť.

Pienza je renesančné ideálne mesto, ktoré si dal pápež Pius II. postaviť na mieste rodnej dediny — celé jadro je dielom jedného architekta a je to poznať. Kupuje sa tu ovčí syr pecorino a z hradbovej promenády je výhľad na celé Val d'Orcia, ktoré je na zozname UNESCO. Popoludní sa zastavte v Bagno Vignoni, kde namiesto námestia je uprostred dediny veľký bazén s termálnou vodou. Je to posledný deň v regióne, tak si nechajte priestor aj na obyčajné zastavenie pri ceste s cyprusovou alejou.

Návrat sa začína apeninským prechodom a potom sa už ide rovinou Pádskej nížiny na sever. Vyrazte skoro — popoludňajšie kolóny pri Bologni a Verone dokážu zobrať viac času, než čakáte. Na noc sa ubytujte v Tirolsku alebo pri Garde, nech posledný deň zostane len na diaľnicu.

Ráno vás čaká výjazd na Brenner a potom dlhý, ale nenáročný prejazd Rakúskom. Pred hranicou doplňte naftu — v Rakúsku býva lacnejšia než v Taliansku. Do Prahy dorazíte popoludní alebo k večeru, podľa toho, aké dlhé si dáte prestávky.